Pri príležitosti jubilejného 10. ročníka Tonkovičových folklórnych slávností sme sa porozprávali s bývalým starostom obce Jozefom Jamrichom, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 1998 až 2010 a stál pri zrode tejto dnes už tradičnej kultúrnej udalosti u nás. Pre Podkonický spravodaj sme si spoločne zaspomínali na začiatky slávností, ich vznik aj význam pre našu obec.
Spravodaj: Pán starosta, ako vznikla myšlienka organizovať v Podkoniciach Tonkovičove folklórne slávnosti?
Jozef Jamrich: Počas môjho funkčného obdobia sme boli pozvaní Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom (SĽUK-om) do Bratislavy na program o živote a diele hudobného skladateľa a prvého umeleckého vedúceho SĽUK-u, profesora Pavla Tonkoviča. Stalo sa tak pri príležitosti jeho nedožitej storočnice. Veľmi krásny program sa uskutočnil 24. februára 2007 a účinkovala v ňom aj naša folklórna skupina Vysoká a za svoje vystúpenie zožala veľkú pochvalu.
Práve tam vznikla myšlienka, že by sme si takéhoto významného rodáka mali pripomínať aj doma v Podkoniciach. Zároveň som vnímal, že okolité obce mali svoje pravidelné podujatia a Podkonice nemali nič, čo by ich reprezentovalo. V Slovenskej Ľupči mali jarmok, v Priechode slávnosti, v Selciach, Kynceľovej či Balážoch rôzne súťaže vo varení. Mrzelo ma, že my sme takéto podujatie nemali, a preto som chcel niečo podobné naštartovať aj u nás.
Ako si spomínate na vtedajšiu návštevu Bratislavy? Čím bola výnimočná?
Jozef Jamrich: Veľmi dobre si na to pamätám. Všetci okolo nás behali a hovorili: „Aha, Podkoničania!“, pretože tam vystupovala naša folklórna skupina Vysoká. Boli tam zástupcovia ministerstva, vedenie SĽUK-u aj ďalší významní hostia. Po programe bolo spoločné posedenie a my sme priniesli naše tradičné tvarožníky aj podkonickú slivovicu. Bola tam veľmi príjemná atmosféra a človek cítil hrdosť na to, odkiaľ pochádza.
Keď vznikal prvý ročník slávností, už vtedy sa malo jednať o pravidelné podujatie?
Áno, ten predpoklad tam bol prakticky od začiatku. Celý zámer sme prerokovali v obecnom zastupiteľstve, ktoré s ním súhlasilo. Osobne som si zavolal Jozefa Kostúra, vedúceho folklórneho súboru a fujaristu, ktorý prisľúbil pomoc aj zabezpečenie folklórnych skupín z okolia. Dohodli sme sa aj s Literárnym a hudobným múzeom v Banskej Bystrici ako spoluorganizátorom podujatia.
Prvý ročník sa uskutočnil 20. mája 2007. Program bol veľmi pestrý. Začalo sa spomienkou na profesora Tonkoviča v jeho pamätnej izbe, nasledovalo privítanie starostov mikroregiónu na obecnom úrade, slávnostná svätá omša v kostole a popoludní kultúrny program na futbalovom ihrisku.
Prečo ste sa rozhodli organizovať slávnosti práve každé dva roky?
S Jozefom Kostúrom sme sa dohodli na dvojročnom cykle, pretože sme nechceli, aby sa to ľuďom „zunovalo“. Ak je niečo každý rok, môže sa to stať príliš všedným. Keď je to raz za dva roky, ľudia sa na to viac tešia a podujatiu to dodáva vyššiu úroveň. Aj s odstupom času si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, lebo organizátori majú viac priestoru pripraviť kvalitný program a podujatie si zachováva svoju výnimočnosť.
Čo bolo pri organizovaní prvých ročníkov najťažšie?
Asi ako pri každom podobnom podujatí - zabezpečiť financie a sponzorov. Veľmi nám však pomohlo Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici, ktoré sa podieľalo na organizácii prvého ročníka. Podujatie malo veľmi dobrú odozvu, čo nám pomohlo celú tradíciu úspešne naštartovať.
Na ktorý ročník alebo moment spomínate najradšej?
Najviac mi v pamäti utkvel druhý ročník v roku 2009. Malo to veľmi dobré zastúpenie folklórnych skupín a prišli aj významní hostia. Spomínam si na vtedajšieho predsedu samosprávneho kraja Milana Murgaša, primátora Banskej Bystrice Ivana Saktora, či novinára pána Flašku, ktorý bol príbuzným rodiny Tonkovičovcov. Prišiel s celou skupinou z Bratislavy a o podujatí písal články. Ten druhý ročník považujem za jeden z najvydarenejších.
V čom vidíte hlavný význam Tonkovičových folklórnych slávností pre Podkonice?
Hlavný význam vidím vo zviditeľnení nášho rodáka. Mnohí ľudia ani nevedeli, čo profesor Pavol Tonkovič v živote dokázal. Bol to významný pedagóg, hudobný skladateľ a zberateľ ľudových piesní z celého Slovenska aj zahraničia. Jeho skladba Vrchárska nálada je významné folklórne dielo, ktoré presiahlo hranice nášho regiónu aj Slovenska. Hoci prof. Tonkovič pôsobil vo veľkom svete a bol zakladateľom SĽUK-u, nikdy nezabudol na svoje korene a vždy sa hlásil k Podkoniciam.
Slávnosti sú spôsobom, ako si každé dva roky pripomenúť, aký významný človek z našej obce vzišiel a ako pozdvihol meno Podkoníc v kultúrnom svete.
Na koho si v súvislosti so slávnosťami spomeniete s vďakou a uznaním?
Touto cestou sa chcem poďakovať spomínanému Jozefovi Kostúrovi za pomoc pri organizovaní prvých ročníkov slávností, ako aj pánovi Ladislavovi Slobodníkovi za doplnenie mobiliáru v pamätnej izbe profesora Pavla Tonkoviča. Nemôžem zabudnúť ani na pani Jožku Slobodníkovú, ktorá napiekla množstvo tvarožníkov, nielen pri oslave storočnice v Bratislave, ale aj pri ďalších podujatiach organizovaných našou obcou. Poďakovanie patrí aj všetkým starostom našej obce, ktorí v organizovaní slávností pokračovali, rovnako aj súčasnému starostovi Ivanovi Barlovi a obecnému zastupiteľstvu za to, že v tejto peknej tradícii vytrvali až dodnes.
Čo by ste na záver popriali jubilejnému 10. ročníku Tonkovičových folklórnych slávností?
Návštevníkom prajem hlavne dobrú pohodu a aby si z podujatia odniesli dobrý pocit, že sa v Podkoniciach kultúra stále drží. Organizátorom a súčasnému vedeniu obce ďakujem, že v tejto peknej tradícii pokračujú. Želám si, aby slávnosti mali aj naďalej svoju úroveň, aby sem prichádzali kvalitné súbory a aby sa tu ľudia radi stretávali aj v ďalších rokoch.
Pán starosta Jamrich, ďakujeme vám za úprimné slová a za pohľad do začiatkov Tonkovičových folklórnych slávností. Veríme, že aj vďaka takýmto spomienkam si budeme ešte viac uvedomovať hodnotu tradícií, ktoré sa v našej obci podarilo vybudovať a zachovať pre ďalšie generácie.
Za rozhovor ďakuje
Jaroslav Kostúr
Rozhovor vznikol 12.5.2026
