Obsah
Kostol sv. Martina
Na základe dispozície južnej časti a objaveného ranogotického portálu usudzujeme, že pravdepodobne už v druhej polovici 14. storočia bol v Podkoniciach postavený jednoloďový kostolík s polygonálne ukončeným presbytériom, klasicky orientovaným na východ. Do kostola sa vchádzalo južným kamenným portálom s lomeným oblúkom, objaveným pri oprave fasád v roku 1957. Okolo kostola bol cintorín. Podľa kánonickej vizitácie v Slovenskej ľupči z r. 1657 stál už v Podkoniciach gotický kostolík sv. Martina so starobylým oltárom Panny Márie. Bol 24 stôp dlhý, široký i vysoký (7,56 m). V Historii domus, vedenej od roku 1803, je záznam o zahájení prístavby dňa 20. júla 1813, kedy bol posvätený základný kameň. Severná stena lode bola zbúraná. Kostol bol rozšírený severným smerom pristavaním novej lode na západnej strane s vežou. Svätyňa teda bola zmenená na sakrestiu a loď na svätyňu, ku ktorej bola pristavená nová loď s vežou. Prestavba a dostavba kostola trvala pod horlivým vedením p. farára Kontyoša až do roku 1819 za pomoci Podkoničanov a remeselníkov zo 14 obcí poddaných Ľupčianskemu zámku a panstvu. Vo farskej Historii Domus sa síce k tomu píše, že "ľadoví a nevďační, len šomraním nespokojnosťou a rôznymi nadávkami na tých, čo kostol chcú stavať a len cestou hajdúchov ľupčianskeho zámku boli prinútení ku povinným ručným prácam", no, ako to býva, nájdu sa vždy tí, ktorí „šomrú,“ ale robotu spravia a tak stavba napriek všetkému pokračovala a bola dokončená. Jeho posviacka sa konala v nedeľu po dni sv. Martina dňa 14.11.1819. Na vrch kostolnej veže, postavenej v roku 1915, bola upevnená medená guľa so železným krížom. Zo starého kostolíka sa zachovala iba gotická socha Panny Márie - Madony s Ježiškom pochádzajúca približne zo začiatku 16. storočia, ktorá sa zachovala dodnes a bola zaradená medzi národné kultúrne pamiatky.
Prvá generálna oprava kostola prebehla v rokoch 1956-1958 (Jozef Huťka) a ďalšia rozsiahla rekonštrukcia kostola a fary sa konala v rokoch 1982-1989 za pôsobenia vdp. Jozefa Hrtusa. V roku 1990, pod vedením nového správcu farnosti Davida Tencera, prebehla (okrem ďalších opráv) aj oprava a natieranie strechy, pričom bola demontovaná stará medená guľa s krížom a v októbri 1990 pol postavený nový dvojitý kríž s guľou z nehrdzavejúcej ocele zhotovené v Biotike za pomoci občanov (Ján Kostúr a Stanislav Gregor). Do gule boli vrátené pôvodné dokumenty (list farára Ján Gregora z čias I. sv. vojny), mince a bankovky a boli pridané nové mince a bankovky vtedajšej česko-slovenskej meny spolu s ďalším listom od d.p. Davida Tencera, ako posolstvo ďalším generáciám, so správou o prácach na kostole. Za pôsobenia ďalších pánov farárov boli priebežne vykonávané ďalšie menšie opravy kostola. V roku 2013 prebehla kompletná výmena mechanizmu aj vonkajšej podoby vežových hodín. Správcom farnosti bol v tom čase vdp. Jozef Kuneš a výmena hodín prebehla z iniciatívy Občianskeho združenia Pútnik.
V roku 2016 za pôsobenia vdp. Miroslava Spišiaka prebehla významná rekonštrukcia kostola v podobe výmeny všetkých elektrických obvodov, osvetlenia a výmena ozvučenia. Nasledovalo maľovanie celého kostola, okrem malieb, ktoré sa ponechali pôvodné. V rokoch 2017 - 2019 prebehli ďalšie opravy vonkajšieho vzhľadu kostola a rekonštrukcie vonkajších omietok celého kostola. V roku 2019 bola namaľovaná strecha kostola.
Príbeh zastavení krížovej cesty
V kostole sa nachádzajú obrazy krížovej cesty, vzácne drevorezby z r. 1927. Dňa 4. augusta 1994 bola ráno pri otvorení kostola zistená krádež: poškodené dvierka na bohostánku, odcudzené dva kalichy (cibóriá) a mištičky na hostie. Zo sakrestie chýbali dva kalichy na víno a monštrancia na slávnostné vystavenie Sviatosti oltárnej. Z chrámovej lode boli odcudzené dve zastavenia krížovej cesty: VIII. a XI. Spomínané dve zastavenia boli potom nahradené obrazmi zobrazujúcimi konkrétnu scénu zastavenia krížovej cesty, ktoré namaľovala Ľubica Šípková a ktoré dôstojne nahrádzali chýbajúce miesta v krížovej ceste. Predsedu OZ Pútnik, dnešný p. starosta Ivan Barla dal na náklady občianskeho združenia zhotoviť nové drevorezby, takmer verné kópie, pôvodných odcudzených dvoch zastavení, ktoré boli pátrom Leopoldom Ivanom Nemčekom, OFMCap. , pozvaným ako bývalého správcu farnosti, požehnané pri príležitosti požehnania novovymaľovaného interiéru kostola v r. 2016 na Sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce.
Zvony a organ
V roku 1886 boli okolo kostola vysadené lipy. Po požiari v roku 1889 boli do veže kostola osadené tri nové zvony – Florián (570 kg), Ján (205 kg) a malý umieračik (8 kg). V roku 1916 boli maďarskou armádou zhodené z veže a zrekvirované zvony: Florián, Ján a malý umieráčik. Nechali len zvon Martin a druhý umieráčik umiestnený v Kaplne Božského Srdca. V roku 1925 si veriaci zadovážili nové 3 zvony (z Českého Chomutova, firma Richard Herold), ktoré pomenovali podľa tých starých: zvon Florián (zvaný Veľký), zvon Ján (zvaný Glengáč ) a malý zvon Jozef (umieráčik). Zvláštnosťou je, že zvony boli hudobne zladené: Florián (FIS 1), Ján (H 1), Jozef (H 2) a starý zvon Martin (A 1). Toto ladenie spolu dáva začiatok hymnusu: „Te Deum...“ Malý zvonček zvaný „Cengačka„, umiestnený v Kaplne Božského Srdca, bol prinesený „zo šrotu“ z Podbrezovských železiarní v roku 1902 pri stavbe kaplnky s maďarským nápisom, ktorý v preklade znamená: „Na pamiatku nebohej kráľovnej Alžbety. Andrej Očenáš podbrezovský tesársky palier a zákopník (mostár) pluku - Jej Veličenstva verný poddaný /Uliali Budapeštianske pumpárne a strojárne - predtým Walser Ferenc/. 1901. “ Po rokoch ručné zvonenie bolo nahradené zvonením na elektrický pohon, ktoré sa takto rozozvučalo v našom kostole po prvý krát dňa 31. marca 1973.
V roku 1894 bol postavený nový chór, na ktorý bol umiestnený nový organ od firmy Rieger z Krnova s výrobným číslom 417. Ako sa uvádza v Historii Domus, zadovážený bol za 1534 zlatých a 14 krajciarov, pričom za odpredaj starého organu bol príjem 1294 zlatých a 83 krajciarov. Zvyšok bol doložený zo zbierok veriacich.
Obraz patróna kostola
Pôvodný obraz sv. Martina, biskupa dostala Podkonická farnosť v r. 1879 z Budapešti. Namaľoval ho budapeštiansky maliar Ján Hofrichter. Dnešný obraz sv. Martina, ktorý je umiestnený nad hlavným oltárom je väčší ako bol pôvodný a v r. 1983 bol zreštaurovaný podkonickou farníčkou Ľubicou Šípkovou a jej otcom Stanislavom. Následne bol zavesený späť na miesto bez žiaroviek, ktoré boli umiestnené predtým okolo rámu.